Čo je vitiligo a ako vzniká?

Vitiligo je získaná depigmentácia (strata pigmentu) kože. Vyskytuje sa v 1–2% populácie, u tmavých rás častejšie. V 30–40% má familiárny (rodinný) výskyt. Postihuje rovnako obidve pohlavia, najčastejšie sa objavuje medzi 10. až 30. rokom života.

Vtiligo vzniká ako následok zániku pigmentových kožných buniek (melanocytov), ktoré produkujú kožný pigment – melanín, ktorý je zodpovedný za farbu kože, najčastejšie na autoimunitnom podklade. V dôsledku toho vznikajú kdekoľvek na koži tela ohraničené ložiská bielej farby rôznych tvarov a veľkosti, najčastejšie na prstoch rúk a nôh, okolo členkov, lakťov, kolien, v bedrovej oblasti, na chrbte, ale aj na tvári okolo očí, úst a vo vlasoch, ktoré v postihnutých miestach vyrastajú biele.

V súvislosti s týmto ochorením sa u mnohých pacientov súčasne vyskytuje autoimunitné ochorenie, najčastejšie ochorenie štítnej žľazy. To podporuje teóriu že vitiligo patrí k autoimunitným chorobám. Dôležité je, že toto ochorenie nie je infekčné ani nákazlivé.

Presná príčina vzniku ochorenia nie je známa, existujú však 3 teórie: najčastejšiou je autoimunitná deštrukcia melanocytov (buniek produkujúcich pigment kože), čo znamená že náš imunitný systém po určitom inzulte rozpoznáva melanocyty ako bunky telu cudzie a snaží sa ich zničiť. Touto vyvolávajúcou príčinou môže byť emocionálna stresová situácia, úraz, infekcia (najčastejšie vírusová) alebo iné závažné ochorenie. Ďalšia teória sa opiera o autodeštrukciu vlastnými enzymatickými procesmi pri poruche regulácie bunkového cyklu pri oxidačnom strese. Poslednou teóriou je neurohumorálna hypotéza, ktorá tvrdí, že melanocyty sú zničené neuromediátormi – látkami zúčastňujúcimi sa prenosu signálu medzi nervovými bunkami. Pri vzniku tohto ochorenia spolupôsobia viaceré činitele a faktory súčasne, preto sa nedá jednoznačne vysvetliť príčina procesu vzniku.

​

Liečba vitiliga je časovo náročná a dlhodobá a nie vždy úspešná. Vitiligo síce nepatrí medzi život ohrozujúce ochorenia, ale klinické prejavy sú psychicky zaťažujúce vzhľadom k viditeľnému estetickému hľadisku, ktorý môže ovplyvňovať pacienta v osobnom ale aj pracovnom živote, pri spoločenskom uplatnení sa. Preto sa snažíme rôznymi dostupnými metódami o jeho liečbu s úspešnou repigmentáciou ložísk. Doplnkovou starostlivosťou o vitiligo je neodmysliteľná ochrana pred slnečným žiarením a používanie ochranných krémov s SPF 50+ pretože lézie vitiliga sú pre chýbanie ochranného pigmentu – melanínu hypersenzitívne na UV žiarenie a ľahko dochádza k spáleniu po vystavení sa slnku.

Aké sú rizikové faktory vzniku vitiliga?

Rizikovým faktorom je výskyt vitiliga v rodine, ale nedá sa presne určiť s akou pravdepodobnosťou sa vyskytne u detí a či vôbec. Ďalším rizikovým faktorom je výskyt autoimunitných ochorení u pacienta a v jeho rodine, medzi ktoré patrí:

• poruchy štítnej žľazy (takmer u 30% pacientov s vitiligom): Hashimotova thyreotitída, Graves-Basedowova struma

• diabetes mellitus (cukrovka)

• perniciózna anémia (chudokrvnosť)

• systémové ochorenia spojiva: reumatoidná artritída, systémový lupus erythematodes

• iné: Crohnova choroba, Addisonova choroba, Myasthenia gravis atď.

Ochorenie vzniká súhrou viacerých faktorov, medzi ktoré patria vo veľkej miere genetická predispozícia, prežívanie stresových situácií, reakcie na infekcie, stav imunitného systému. Akékoľvek poranenie kože môže spustiť kaskádu procesov, ktoré vedú k depigmentácii kože, čo sa nazýva tzv. Koebnerov fenomén.

Aké sú klinické prejavy vitiliga?

Pre vitiligo je charakteristická tvorba hypopigmentovaných až depigmentovaných (bielych) najčastejšie okrúhlych ložísk, ktoré sa môžu zväčšovať, až splývať do mapovitých plôch. Okraje ložísk sú často viac pigmentované ako okolitá zdravá koža, povrch je hladký, bez ošupovania a bez inej zmeny kvality kože okrem depigmentácie. Predilekčnými lokalitami výskytu ložísk sú tvár, krk, chrbty rúk, prsty, zhyby končatín, brucho, chrbát ale aj oblasť genitálu. Ak sa ložiská vitiliga vyskytujú v oblasti vlasov, obočia, mihalníc alebo inej časti tela, vlasy a chĺpky v ložiskách vyrastajú biele.

Podľa charakteristík vitiligóznych ložísk môžeme vitiligo rozdeliť na:

lokalizované vitiligo:

• segmentálne – postihuje určitú lokalizovanú oblasť v priebehu jedného alebo viacerých dermatómov kože

• unilaterálne – postihuje výlučne jednú stranu tela, typickým je ukončenie lézii v strednej čiare

• fokálne – jedna alebo viac makúl lokalizovaná kdekoľvek na tele

generalizované vitiligo :

• vitiligo vulgaris – postihuje rozsiahlejšie časti tela, končatín aj tváre

• akrofaciálne – postihuje tvár a distálne časti končatín

• univerzálne - kompletne postihuje kožu celého tela, môžu byť prítomné zbytkové ložiská pôvodne pigmentovanej kože

Osobitným typom je Morbus Sutton = Haló névus, kde dochádza k lokálnej strate pigmentu okolo pigmentových névov alebo melanómov. Často sa vyskytuje u detí ako prvý prejav začínajúceho vitiliga.

Leukodermia je vitiligu podobná ložiskovitá strata pigmentu najčastejšie po zápalových ochoreniach kože, plesňových ochoreniach, poškodeniach chemickými alebo fyzikálnymi inzultmi, ktorá je prechodná a často sa spontánne sama upraví.

Aké sú možnosti liečby vitiliga?

Liečba vitiliga ani v súčasnej dobe nie je uspokojivá s dosiahnutím kompletnej remisie ochorenia u všetkých pacientov. Predpokladom liečby je kompletné vyšetrenie pacienta so zameraním sa na možné súčasne prebiehajúce autoimunitné ochorenia. Liečba je zameraná na repigmentáciu ložísk vitiliga. Základnou liečbou je lokálna aplikácia mastí s obsahom kortikosteroidov (lieky tlmiace imunologické procesy v koži zodpovedné za depigmentáciu ložísk).

Významnou a účinnou je fototerapia – liečba špecifickými ultrafialovými lúčmi UV lampou (UVB 311 nm). Fototerapia prebieha pod dohľadom lekára v cykle 20-25 sedení, 2-3 krát týždenne. Modifikáciou fototerapie je metóda PUVA, pri ktorej sa používajú spolu s UVA žiarením fotosenzibilizátory – psoralény. Tie sa podávajú systémovo formou liekov alebo lokálne na kožu vo forme roztokov alebo kúpeľov. Veľmi málo používanou metódou je autotransplantácia vlastných melanocytov z iných nepostihnutých lokalít do ložísk vitiliga, vhodná pri segmentálnom type vitiliga. V prípade rozsiahleho univerzálneho postihnutia sa v zahraničí realizuje ireverzibilná a nevratná depigmentácia zbytkových normálne pigmentovaných ložísk pomocou chemických látok, čo je závažný zásah do organizmu s doživotnými následkami, pri ktorých je nutná účinná a každodenná ochrana pred slnečným žiarením vzhľadom k chýbaniu prirodzenej bariéry (pigmentácie kože).

Novou a revolučnou metódou v liečbe vitiliga je liečba vlastnými progenitorovými bunkami, ktoré dokážu navodiť repigmentáciu v ložiskách stabilných minimálne 2 roky. Progenitorové bunky získavame patentovanou, výlučne mechanickou procedúrou (bez pridania chemických látok) priamo od pacienta, z oblasti vlasovej pokožky za uchom, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť že ich organizmus príjme a zároveň sa minimalizuje možnosť nežiadúcich reakcií. Metóda je založená na skutočnosti, že vlasový folikul je dôležitou "zásobárňou" melanocytov (buniek produkujúcich pigment melanín).

Procedúra je minimálne invazívna, veľkosť kožných štepov je približne 3,5-4,0 mm. Odber nie je bolestivý, keďže sa vykonáva v lokálnej anestézii. Tkanivo sa následne vloží do prístroja so špeciálnym filtračným systémom, ktorý dokáže separovať bunky bez pridania akýchkoľvek chemikálií, so zachovaním vysokej vitality buniek. Získame tak suspenziu progenitorových buniek, ktorú následne vpichujeme priamo do oblastí postihnutých vitiligom. Zákrok je jednorazový, ošetriť dokážeme približne plochu veľkosti jednej dlane. Približne 3 týždne po ošetrení pacient absolvuje potrebný počet sedení UVB fototerapie.

​

Dá sa ovplyvniť vitiligo prevenciou?

Neexistuje špeciálna prevencia vzniku vitiliga, ale všeobecne sa doporučuje udržiavať správnu životosprávu, dostatok športu, zdravú vyváženú stravu, starostlivosť o pokožku s veľkým dôrazom na prevenciu proti nadmernému vystavovaniu sa slnečným lúčom. Prínosné je aj užívanie výživových doplnkov a vitamínov, antioxidantov - hlavne vitamínu C, A, E, betakaroténu, minerálov a stopových prvkov (selén, zinok).